Miera úspor domácností počas pandémie COVID-19
Miera úspor sa takmer zdvojnásobila na 25 %
jún 2021
Súčasnú krízu spôsobenú koronavírusom (COVID-19) sprevádzajú mnohé bezprecedentné reštrikcie voľného pohybu osôb a ich hospodárskych aktivít, ktorých cieľom je obmedziť lokálne a globálne šírenie ochorenia.
Hospodársku situáciu domácností vyjadrujú dva ukazovatele: príjem a úspory. Používajú sa na lepšie pochopenie vplyvu krízy COVID-19 na domácnosti a ich správanie.
Dynamika príjmov a úspor domácností v eurozóne bola pred krízou COVID-19 podobná (graf 1), v roku 2020 sa však na nej začali prejavovať účinky krízy. Hoci príjmy domácností majú v čase klasických hospodárskych kríz tendenciu klesať, podporné opatrenia vlád jednotlivých krajín eurozóny prijaté v roku 2020 pokles príjmov domácností tlmili, vďaka čomu zostali celkovo relatívne stabilné. Zároveň došlo k výraznému nárastu úspor v dôsledku vládnych reštrikcií, ktoré obmedzili spotrebné možnosti občanov.
Graf 1 Indexy príjmov a úspor domácností v eurozóne
Štvrťročné hrubé hodnoty, sezónne očistené (indexy 4Q 2016 = 100)
| ■ | Príjem | ■ | Úspory |
V dôsledku toho sa miera úspor takmer zdvojnásobila a v druhom štvrťroku 2020 dosiahla 25 % príjmov, pričom do roku 2020 sa pohybovala okolo 12 % – 13 % (graf 2). Miera úspor vychádza z priemeru eurozóny a v jednotlivých krajinách eurozóny sa môže výrazne líšiť.
Celkovo v dôsledku vývoja krízy COVID-19 a sprievodných vládnych opatrení v roku 2020 došlo k výrazným štvrťročným výkyvom miery úspor. V porovnaní s posledným štvrťrokom 2019 bola ich miera v roku 2020 výrazne vyššia. Oproti poslednému štvrťroku 2019 sa v prvom štvrťroku 2020 zvýšila o 4 percentuálne body a v druhom štvrťroku 2020 o 12 percentuálnych bodov. Miera úspor sa tak od posledného štvrťroka 2019 do druhého štvrťroka 2020 takmer zdvojnásobila na 25 %.
V treťom štvrťroku 2020 predstavovala 18 % a v poslednom štvrťroku vzrástla na 20 %, čo bolo o 7 percentuálnych bodov viac ako v poslednom štvrťroku 2019.
Graf 2 Miera úspor – dynamika
Hrubé hodnoty, sezónne očistené (percentuálny podiel príjmov)
Hoci nárast úspor počas kríz nie je atypickým javom, jeho rozsah je nezvyčajný a je výsledkom akumulácie finančných prostriedkov v dôsledku obmedzení spotrebných aktivít (t. j. nútené úspory). Ako vyplýva z grafu 3, v druhom štvrťroku 2020 nútené úspory vyvolali nárast miery úspor domácností o 13 percentuálnych bodov v porovnaní s posledným štvrťrokom 2019, čo bolo v percentuálnych bodoch desaťkrát viac ako podiel preventívnych úspor.
Graf 3 Faktory vývoja miery úspor domácností počas pandémie COVID-19
Zmena príjmov v porovnaní s 4Q 2019 (v percentuálnych bodoch)
| ■ | Nútené úspory | ■ | Preventívne úspory | ■ | Iné účinky |
Zdroj: Eurostat, odhady ECB, Ekonomický bulletin, č. 6, 2020.
Sektor domácností zahŕňa jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, nielen spotrebiteľov, ale aj podnikateľov (napr. podnikateľských subjektov s jediným vlastníkom a partnerstiev bez vlastnej právnej subjektivity). Tento sektor zahŕňa aj neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (napr. cirkvi, charitatívne organizácie a odborové zväzy), ktoré sa vykazujú spolu s domácnosťami.
Úspory domácností predstavujú celkové úspory sektora domácností v národných účtoch. Určujú sa odpočítaním výdavkov na individuálnu spotrebu od disponibilného príjmu domácností a úpravou o čisté zmeny dôchodkových nárokov.
Výdavky domácností na individuálnu spotrebu sú skutočné a imputované konečné výdavky na nákup jednotlivých tovarov a služieb. Zahŕňajú aj výdavky, ktoré vznikli pri predaji jednotlivých tovarov a služieb za ceny, ktoré nie sú ekonomicky významné.
Príjem znamená disponibilný príjem a tvorí ho príjem zo zamestnania a podnikateľskej činnosti subjektov nezapisovaných do obchodného registra, plus príjem z úrokov, dividend a sociálnych dávok, mínus platby daní z príjmov, úrokov a sociálnych odvodov.
Údaje použité v grafe 1 sú založené na bežných cenách, ktoré sú nominálnymi hodnotami za vykazované obdobie. Nominálne hodnoty sú ceny neupravené o infláciu.
Údaje použité v grafoch 1 a 2 sú kalendárne a sezónne očistené. Cieľom tejto úpravy je odhadnúť a odstrániť sezónne vplyvy z časových radov a eliminovať tak sezónne výkyvy. Príkladom sezónnych výkyvov je nárast spotreby spotrebiteľov počas vianočného obdobia.
Údaje použité v grafe 3 sa počítajú pomocou interného modelu odhadu pre všetky štvrťroky podľa Ekonomického bulletinu ECB, č. 6, 2020. Na očakávanú mieru nezamestnanosti zvyčajne nadväzuje aj miera úspor. Preventívne úspory možno preto odhadnúť na základe údajov/odhadov nezamestnanosti. Najväčší podiel skutočne zaznamenaných úspor však túto sumu výrazne presahuje, a to v dôsledku bezprecedentného núteného zníženia spotreby v dôsledku obmedzení spojených s pandémiou COVID-19. Táto časť sa označuje ako „nútené úspory“. V použitom modeli je závislou premennou miera úspor, zatiaľ čo nezávislými premennými sú očakávania domácností v oblasti nezamestnanosti, očakávaný rast príjmov domácností, oneskorený pomer finančného bohatstva domácností a úverové podmienky pre domácnosti.
Viac informácií o úsporách a príjmoch domácností:
COVID-19 and the increase in household savings: precautionary or forced?, Ekonomický bulletin, č. 6, ECB, 2020.
Euro area and national quarterly financial accounts – 2020 Quality Report
Eurostat – Research and methodology – seasonal adjustment
Európsky systém účtov, ESA 2010
Údaje o finančných úsporách a príjmoch domácností sa nachádzajú v databáze ECB Statistical Data Warehouse.
Všetky údajové rady použité v tomto materiáli sú k dispozícii na stiahnutie na konci textu.
Ďalšie informácie
Precautionary Saving and Precautionary Wealth