Sprievodca štatistikou eurozóny. Stručné vysvetlenia štatistických pojmov v praktickom formáte

Domácnosti v eurozóne si naďalej požičiavajú viac prostriedkov na kúpu nehnuteľností na bývanie. Celkový nesplatený objem prostriedkov, ktoré si domácnosti v eurozóne požičali od bánk na kúpu nehnuteľností na bývanie, vo februári 2020 predstavoval 4,6 bil. €, čo je približne 40 % hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny. Hoci úrokové sadzby bankových úverov na kúpu nehnuteľností na bývanie v celej eurozóne klesajú, v jednotlivých krajinách sa uplatňujú odlišné postupy, pokiaľ ide o naviazanie hypoték na fixnú alebo pohyblivú sadzbu. Vo februári 2020 bolo napríklad vo Fínsku 98 % nových úverov domácnostiam s pohyblivou sadzbou, zatiaľ čo vo Francúzsku to bolo menej ako 2 % a na Slovensku menej ako 1,5 %.

16. apríla 2020

Ročná miera rastu úverov domácnostiam posledných päť rokov vykazuje pozitívny trend a vo februári 2020 predstavovala 3,8 % (graf 1).

Graf 1: Ročná miera rastu úverov domácnostiam (v %)

 

Poznámky: Údaje za eurozónu, očistené časové rady. Úvery na kúpu nehnuteľností na bývanie predstavujú približne 74 % celkových očistených úverov (min. 71 %, max. 76 %).

K rastúcemu dopytu domácností po úveroch prispievali nízke úrokové sadzby (graf 2). V eurozóne klesla priemerná úroková sadzba nových úverov na kúpu nehnuteľností na bývanie z približne 3,6 % vo februári 2010 na 1,41 % vo februári 2020. Z bližšieho pohľadu na údaje na úrovni jednotlivých krajín však vyplýva široký rozptyl úrokových sadzieb v rámci eurozóny – od 0,77 % vo Fínsku až po približne 2,88 % v Írsku (február 2020). Tieto rozdiely môžu byť odrazom rozdielnych národných finančných štruktúr, preferencií domácností (na strane dopytu) a ponukových faktorov.

Graf 2 umožňuje porovnanie priemerných sadzieb v jednotlivých krajinách eurozóny.

Graf 2: Bankové úrokové sadzby nových úverov na kúpu nehnuteľností na bývanie (všetky splatnosti) (v % p. a.)

Rozdiely v úrokových sadzbách medzi jednotlivými krajinami eurozóny možno napríklad čiastočne vysvetliť odlišnými postupmi krajín pri používaní pohyblivých a fixných sadzieb (graf 3). Vo februári 2020 predstavoval podiel úverov na kúpu nehnuteľností na bývanie s pohyblivou sadzbou v eurozóne približne 15 %, pričom údaje za jednotlivé krajiny sa pohybovali od 1,5 % a 2 % (Slovensko a Francúzsko) až po 94 % a 98 % (Fínsko, Litva a Lotyšsko).

Podiel úverov na kúpu nehnuteľností na bývanie s pohyblivou sadzbou na celkovom objeme poskytnutých úverov je zmysluplným ukazovateľom účinku zmien hladiny úrokových sadzieb na domácnosti. Prostredníctvom úverov s pohyblivou sadzbou sa môžu zmeny oficiálnych úrokových sadzieb premietať priamo do úverových záväzkov domácností. Zmluvy s fixáciou sadzby na určité obdobie naopak slúžia ako poistka pred potenciálnym budúcim rastom oficiálnych úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky.

Graf 3: Podiel úverov s pohyblivou sadzbou podľa jednotlivých krajín (v %)

Bankové úrokové sadzby sú jedným z viacerých ukazovateľov pri hodnotení vplyvu menovej politiky na ekonomiku. Predstavujú cenné informácie na analýzu a vyhodnocovanie pôsobenia transmisného mechanizmu menovej politiky i rozsahu a rýchlosti premietania oficiálnych úrokových sadzieb prostredníctvom trhových sadzieb do sadzieb úverov a vkladov domácností a podnikov.

Štatistika bankových úrokových sadzieb umožňuje sledovať tak vývoj úrokových sadzieb, ako aj súvisiaci objem obchodov. Kombináciou údajov o výške úrokových sadzieb a objeme poskytovaných a prijímaných úverov je možné získať prehľad o vývoji v bankovom a finančnom systéme.

Štatistika bankových úrokových sadzieb sa vzťahuje na individuálne úrokové sadzby úverových a vkladových obchodov medzi bankami a ich klientmi. V prípade úverov vyjadrujú sumu, ktorú banky účtujú klientom za poskytnutie úveru. Tá sa môže líšiť v závislosti od rôznych faktorov, ako je výška úveru, doba splatnosti, poskytnuté zabezpečenie, úverová bonita a sektor dlžníka, účel použitia úveru a intenzita konkurencie v retailovom bankovom sektore. Štatistika bankových úrokových sadzieb sa počíta na základe nových obchodov a existujúcich nesplatených obchodov konvertovaných na ročný základ a vyjadruje sa v percentách za rok.

Vo všetkých 19 krajinách eurozóny sa riadi sa rovnakými konceptmi, metodikami a spôsobmi výpočtu a vyznačuje sa tak vysokou porovnateľnosťou medzi jednotlivými krajinami.  

Úvery
V súlade s medzinárodnými štandardmi (Európsky systém účtov, ESA 2010) nariadenie ECB/2013/33 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (PFI) definuje úvery ako „držbu finančných aktív, ktoré vznikajú, keď veritelia požičajú finančné prostriedky dlžníkom, pričom nie sú doložené dokumentmi alebo sú doložené dokumentmi, s ktorými nemožno obchodovať“. Finančná pohľadávka je neobchodovateľná, keď jej vlastníctvo nie je možné bez problémov previesť. Úvery tiež zahŕňajú aktíva vo forme vkladov uložených spravodajskými jednotkami.

V súvahovej štatistike PFI je možné úvery domácnostiam rozdeliť podľa účelu, napr. na spotrebiteľské úvery (napr. na kúpu auta), úvery na kúpu nehnuteľnosti na bývanie a iné úvery (napr. študentské pôžičky).

„Úvery na kúpu nehnuteľností na bývanie“ v rámci súvahovej štatistiky PFI označujú úvery poskytnuté na účely investovania do kúpy nehnuteľnosti na vlastné bývanie alebo prenájom vrátane ich výstavby a rekonštrukcie, alebo na kúpu pozemku. Úvery zahrnuté v tejto kategórii sú úvery zabezpečené rezidenčnou nehnuteľnosťou, ktoré sú využívané na kúpu nehnuteľnosti na bývanie, a iné úvery na kúpu nehnuteľnosti na bývanie poskytované individuálne alebo zabezpečené inými aktívami. Táto kategória tiež zahŕňa úvery na kúpu nehnuteľností na bývanie (bez toho, aby boli vykazované samostatne) poskytované samostatne zárobkovo činným osobám alebo neregistrovaným spoločnostiam bez právnej subjektivity, ak nehnuteľnosť slúži prevažne na súkromné ubytovanie.

ECB používa očistené časové rady o celkovom objeme úverov domácnostiam ako hlavné časové rady úverového vývoja, keďže poskytujú lepší prehľad o poskytovaní úverov reálnej ekonomike zo strany PFI eurozóny. Sú očistené o vplyv predaja a sekuritizácie úverov vyňatých zo súvahy a o vplyv pozícií účelového vytvárania spoločných peňažných fondov vyplývajúcich zo služieb správy hotovosti, ktoré niektoré banky poskytujú korporátnym skupinám.

Ďalšie informácie o úveroch v rámci súvahovej štatistiky PFI sa nachádzajú v Manuáli na zostavovanie štatistiky bilančných položiek PFI, predovšetkým v časti 4.3 o úveroch a časti 7.4 o očistených úveroch.

Nový obchod sa definuje ako akákoľvek nová zmluva medzi domácnosťou a bankou. Nové zmluvy zahŕňajú všetky finančné zmluvy, ktorých podmienky po prvýkrát špecifikujú úrokovú sadzbu úveru, ako aj všetky renegociácie existujúcich úverov. Automatické predĺženie splatnosti existujúcich úverov, t. j. bez aktívnej účasti domácnosti a bez renegociácie podmienok zmluvy vrátane úrokovej sadzby, sa za nový obchod nepovažujú.

Zostatky sa definujú ako stav všetkých úverov poskytnutých bankami domácnostiam.

Fixná úroková sadzba sa stanovuje na konkrétne časové obdobie, ktoré môže predstavovať celú dobu splatnosti úveru. Pri fixnej sadzbe je mesačná splátka hypotéky rovnaká bez ohľadu na aktuálne ekonomické podmienky na trhu. Výška splátky zostáva rovnaká aj vtedy, ak úroky rastú, no nemení sa ani vtedy, ak úroky naopak klesajú.

Pohyblivá úroková sadzba sa pohybuje v blízkosti referenčnej sadzby, napríklad sadzby peňažného trhu (napr. dvanásťmesačnej medzibankovej úrokovej sadzby).
Štatistický výraz „začiatočné obdobie fixácie úrokovej sadzby“ sa v rámci štatistiky ECB vzťahuje na úverové sadzby nových obchodov. Definuje sa ako vopred určené časové obdobie na začiatku zmluvy, počas ktorého sa nemení hodnota úrokovej sadzby (napr. tri mesiace alebo jeden rok). Pri pohyblivej sadzbe sa môže výška pravidelných splátok po uplynutí začiatočnej fixácie meniť v závislosti od celkového vývoja úrokových mier. Hypotéka s pohyblivou úrokovou sadzbou môže byť výhodná, ak v budúcnosti dôjde k poklesu úrokových mier, čím sa zníži výška pravidelných splátok. Ak však budú úrokové miery rásť, na rozdiel od úveru s fixnou sadzbou sa zvýšia aj pravidelné splátky.

V rámci štatistiky ECB sa miery rastu namiesto porovnávania zostatkov na konci obdobia počítajú na základe transakcií. Vylúčením zmien nesúvisiacich s transakciami by mali miery rastu vyjadrovať vývoj zostatkov len na základe transakcií. Ďalšie informácie o výpočte indexov fiktívnych stavov a mier rastu sú v časti 7.3 Manuálu na zostavovanie štatistiky bilančných položiek PFI.