Sprievodca štatistikou eurozóny. Stručné vysvetlenia štatistických pojmov v praktickom formáte

Finančný majetok domácností v eurozóne na osobu naďalej rastie, pričom ku koncu druhého štvrťroka 2020 dosahoval takmer 55 000 €. Finančný majetok domácností v eurozóne pozostáva najmä z likvidných aktív, ako sú hotovosť a vklady. Zahŕňa i úspory v systémoch dôchodkového zabezpečenia a poistné nástroje. Analýza údajov za jednotlivé krajiny však odhaľuje určité rozdiely v používaní rôznych finančných produktov.

3. decembra 2020

Finančný majetok domácností v eurozóne na osobu v posledných desiatich rokoch rastie. Graf 1 tento trend zobrazuje vo zvolenej krajine.

Graf 1 Zmena finančného majetku domácností v eurozóne na osobu (nominálny čistý finančný majetok, v tis. EUR)

Zdroj: Štatistika eurozóny.
Poznámky: Priemerná miera inflácie za sledované obdobie predstavovala približne 1,32 %. Graf zobrazuje priemerný finančný majetok na osobu, ktorý sa môže líšiť od jeho mediánovej hodnoty.

Zatiaľ čo finančné záväzky domácností tvoria v prvom rade úvery, ich finančné aktíva sa skladajú z viacerých nástrojov (graf 2).

Graf 2 Členenie finančných aktív domácností v eurozóne v druhom štvrťroku 2020 (v percentách)

Hotovosť a vklady Poistné, penzijné a štandardizované schémy záruk Akcie
Dlhové cenné papiere Akcie/podielové listy investičných fondov Iné

Zdroj: Štatistika eurozóny.
Poznámka: Do kategórie „Iné“ sú zaradené finančné aktíva ako úvery, finančné deriváty, zamestnanecké opcie na akcie a ďalšie pohľadávky a záväzky.

Ku koncu druhého štvrťroka 2020 takmer 70 % finančných aktív domácností v eurozóne tvorili hotovosť a vklady, ako aj nástroje vedené v poisťovniach (najmä životné poistenie) a dôchodkových fondoch. Bližší pohľad na údaje za jednotlivé krajiny odhaľuje určité rozdiely v používaní rôznych finančných produktov.

V troch krajinách eurozóny približne 60 % finančných aktív domácností predstavovali hotovosť a vklady (Grécko – 65 %, Slovensko – 61 %, Cyprus – 60 %).

Naopak v Holandsku v dôsledku špecifického dôchodkového systému približne 70 % finančných aktív domácností tvorili poistné, penzijné a štandardizované schémy záruk, a len 15 % hotovosť a vklady. Poistné, penzijné a štandardizované schémy záruk ako trieda aktív predstavovali najvýznamnejšiu časť len v dvoch ďalších krajinách eurozóny: v Írsku (47 %) a Francúzsku (37 %). Estónske, litovské a fínske domácnosti podľa všetkého uprednostňovali rizikovejšie investície, keďže 53 %, resp. 42 % a 38 % celkových finančných aktív v týchto krajinách predstavovali akcie a iné majetkové účasti.

Preferencie domácností v otázke finančných aktív môžu byť odrazom rôznych vnútroštátnych predpisov, systémov dôchodkového zabezpečenia alebo postoja spotrebiteľov k návratnosti a riziku či investíciám do nehnuteľností na bývanie, ktoré do finančných aktív zahrnuté nie sú. Bližšie informácie o finančnom majetku sú uvedené vo vysvetleniach k tomuto materiálu.

V tomto materiáli sa pod finančným majetkom domácností myslí ich čistý finančný majetok. Čistý finančný majetok je rozdiel medzi hodnotou finančných aktív domácností a hodnotou ich finančných záväzkov. Úroveň finančného majetku domácností je dôležitým faktorom dlhodobého spotrebného správania a rastu. Spolu s budúcim očakávaným príjmom určuje hladinu zdrojov, ktoré majú domácnosti k dispozícii.

Sektor domácností (Európsky systém účtov (ESA) 2010, S.14) pozostáva z jednotlivcov a skupín jednotlivcov ako spotrebiteľov a podnikateľov produkujúcich trhové výrobky a nefinančné a finančné služby (trhoví výrobcovia) za predpokladu, že produkcii výrobkov a služieb sa nevenujú samostatné subjekty považované za kvázikorporácie. Zahŕňa aj jednotlivcov a skupiny jednotlivcov, ktorí produkujú výrobky a nefinančné služby výlučne na vlastné konečné použitie.

Finančný majetok domácností na osobu je definovaný ako celkový finančný majetok domácností v krajine delený počtom obyvateľov krajiny (resp. hospodárskej oblasti ako je eurozóna). Toto číslo je ukazovateľom finančného majetku krajiny na základe počtu jej obyvateľov.

Zatiaľ čo finančné záväzky domácností pozostávajú najmä z úverov, zloženie ich finančných aktív podľa typu nástroja je rozmanitejšie a môže poskytovať zaujímavé informácie o očakávaniach a investičných preferenciách domácností, ako aj o miere znášaného finančného rizika.

Medzi finančné aktíva domácností patria:

  • Hotovosť a vklady
  • Dlhové cenné papiere
  • Akcie
  • Akcie/podielové listy investičných fondov
  • Poistné, penzijné a štandardizované schémy záruk (dôchodkové nároky sú do finančného majetku domácností v sektorových účtoch zahrnuté, len ak sú spojené s financovanými privátnymi zamestnaneckými systémami alebo systémami pre zamestnancov verejnej správy. Dôchodky zo sociálneho zabezpečenia, ktoré tvoria najmä dôchodky z priebežných systémov a ktoré v takmer všetkých krajinách eurozóny tvoria väčšinu celkového odhadovaného objemu dôchodkových nárokov, do finančného majetku domácností zahrnutú nie sú.)
  • Iné finančné nástroje (tento agregát zahŕňa finančné deriváty, iné pohľadávky a záväzky a obchodné úvery)

Pri porovnávaní jednotlivých krajín je potrebné zohľadniť štrukturálne rozdiely v rámci eurozóny. V niektorých krajinách domácnosti uprednostňujú investície do nefinančných aktív, ako sú nehnuteľnosti na bývanie a pozemky. Úvery domácností na nákup nehnuteľností na bývanie sú do finančných aktív zahrnuté, hodnota bývania sa však do finančných aktív nepočíta a preto nie je ani súčasťou výpočtu finančného majetku domácností. Ak by sa teda pri posudzovaní majetku domácností bral do úvahy len čistý finančný majetok, takéto krajiny sa v porovnaní s ostatnými môžu zdať menej bohaté.

Okrem toho na hodnotu i zloženie finančných aktív domácností nepriamo vplýva i štruktúra dôchodkového systému krajiny: existujúce rozdiely v rámci eurozóny sú odrazom špecifického inštitucionálneho usporiadania. Systémy dôchodkového zabezpečenia pozostávajú z troch pilierov: 1) povinný štátny systém dôchodkového zabezpečenia (t. j. sociálne zabezpečenie), 2) zamestnanecké dôchodkové systémy (financované zamestnanecké systémy) a 3) individuálne plány dôchodkového zabezpečenia. Relatívna váha každého z týchto troch pilierov závisí od inštitucionálneho kontextu v každej krajine eurozóny. Ako už bolo uvedené, finančné aktíva domácností zahŕňajú len druhý a tretí pilier, prvý nie. V dôsledku toho krajiny, v ktorých má druhý a tretí pilier najväčšiu váhu (napr. Holandsko), môžu vyzerať bohatšie než krajiny, ktorých dôchodkové systémy kladú väčší dôraz na prvý pilier (ktorý sa do finančného majetku domácností nezapočítava).

V tomto materiáli sú použité štatistické údaje vykázané v rámci štvrťročných finančných účtov, ktoré ECB predkladajú národné centrálne banky krajín eurozóny. Tieto údaje sú k dispozícii v databáze ECB Statistical Data Warehouse. Použité sú tu i údaje Eurostatu.

Ďalšie informácie o finančnom majetku domácností:

New pension fund statistics” – Ekonomický bulletin, č. 7, ECB, 2020

Social spending, a euro area cross-country comparison” – Ekonomické bulletin, č. 5, ECB, 2019

Štatistické údaje o dôchodkových fondoch sú k dispozícii v databáze ECB Statistical Data Warehouse.

Tlačové správy: Hospodársky a finančný vývoj v eurozóne podľa inštitucionálneho sektora

Euro area and national quarterly financial accounts – 2019 quality report

Európsky systém účtov – ESA 2010

OECD – Understanding Financial Accounts

Údaje o počte obyvateľov v eurozóne sú uvedené na stránke Eurostatu.

Údaje o finančnom majetku a záväzkoch domácností sú uvedené v databáze ECB Statistical Data Warehouse.

Všetky údajové rady použité v tomto materiáli sú k dispozícii na stiahnutie na konci textu.