Kryptoaktíva sú pomerne nedávnym javom. Od ich nástupu na scénu pred zhruba desiatimi rokmi ich popularita rastie, čo vedie k nárastu počtu obchodných platforiem i druhov nových kryptoaktív. 

V máji 2019 bolo evidovaných viac než 2 000 druhov kryptoaktív (hoci prevažná väčšina sa nepoužíva) s celkovou trhovou kapitalizáciou približne 230 mld. EUR. Z nižšie uvedenej tabuľky je zrejmé, že kryptoaktíva sú vysoko volatilné a že ich celková hodnota je v porovnaní s hodnotou eurových bankoviek v obehu a ostatných tried aktív pomerne malá. 

Trhová hodnota kryptoaktív je ekvivalentom napríklad fínskeho HDP a zodpovedá približne 19 % celkovej hodnoty eurových bankoviek a mincí v obehu, ktorých hodnota od ich zavedenia v roku 2002 rovnomerne rastie. Ku koncu apríla 2019 hodnota bankoviek predstavovala viac než 1,2 bil. EUR a hodnota mincí približne 29 mld. EUR.

Hodnota kryptoaktív je malá i v porovnaní s piatimi veľkými firmami v oblasti digitálnych technológií (Facebook, Apple, Amazon, Netflix a Google – index FAANG) a predstavuje len 8 % ich trhovej kapitalizácie. Bitcoin tvorí približne 55 % celkovej trhovej kapitalizácie kryptoaktív (máj 2019).

Na porovnanie, celková emisia elektronických peňazí v eurozóne (bez Eurosystému) dosahovala v máji 2018 viac než 9 mld. EUR. V roku 2017 sa na emisii elektronických peňazí zhruba sedemdesiatimi percentami podieľali komerčné banky.

Graf 1: Trhová kapitalizácia a index kryptoaktív v porovnaní s eurovými bankovkami a indexom FAANG

Poznámky: Trhová kapitalizácia kryptoaktív (v mld. EUR, koncomesačné údaje, ľavá os), hodnota eurových bankoviek v obehu (v mld. EUR, ľavá os), CRIX (CRypto IndeX) (koncomesačné údaje, záverečný index, prepočítaný ako násobok 20 mil., ľavá os). Index FAANG je zložený z najväčších svetových technologických spoločností (Facebook, Apple, Amazon, Netflix a Google) s trhovou kapitalizáciou vyjadrenou v eurách.

Zdroj: ECB Statistics, Bloomberg, thecrix.de, Coinmarketcap.com.

Kryptoaktíva nie sú meny. Sú odlišné od peňazí (vrátane elektronických peňazí), nemajú právny status ani jednoznačný právny rámec a nepodliehajú kontrole. Sú vysoko špekulatívne a ako také svojich držiteľov vystavujú riziku vysokých strát. Jedným z dôvodov je, že nepredstavujú podkladovú pohľadávku voči emitentovi. V dôsledku absencie konkrétnej inštitúcie (napr. centrálnej banky), ktorá by hodnotu kryptoaktív chránila, sú nevhodné na použitie ako peniaze. Navyše výrazná volatilita a obmedzené prijímanie kryptoaktív zo strany obchodníkov odrádza od ich používania ako uschovávateľa hodnoty či platobného prostriedku a sťažuje ich používanie ako účtovnej jednotky. 

Držitelia kryptoaktív môžu byť tiež vystavení nebezpečenstvu digitálneho podvodu a krádeže či straty digitálnych kľúčov potrebných na prístup ku kryptoaktívam – to všetko zvyšuje riziko finančných strát. Zároveň môže byť náročné zistiť totožnosť protistrán v transakciách, čo ohrozuje finančnú transparentnosť. Technológia, na ktorej sú kryptoaktíva postavené – technológia distribuovanej databázy transakcií (DLT) – však používateľom podľa všetkého prináša i určité výhody. Môže znižovať transakčné náklady a dobu zúčtovania a nie je obmedzená hranicami.

Stiahnuť dáta