Rozdiely v pomere zadlženosti podnikov v eurozóne
Miera zadlženosti podnikov v eurozóne od roku 2000 výrazne vzrástla a v roku 2017 predstavovala 132 % hrubého domáceho produktu eurozóny.
11. júla 2018
Miera zadlženosti podnikov v eurozóne od roku 2000 výrazne vzrástla a v roku 2017 predstavovala 132 % hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny (graf 1). Od dosiahnutia maximálnej úrovne 137 % v prvom štvrťroku 2015 miera zadlženosti podnikov v eurozóne vo všeobecnosti klesá.
Pri pohľade na podnikový sektor podľa jednotlivých krajín miera zadlženosti poukazuje na rozdielne finančné štruktúry. Výsledky za jednotlivé krajiny zobrazuje nasledujúci interaktívny graf. Tento prehľad vychádza z nekonsolidovaných údajov.
Graf 1: Miera zadlženosti podnikov, v % HDP
Geografické hľadisko
Hoci je skladba podnikového dlhu v jednotlivých krajinách rozdielna, zďaleka najčastejšie používaným nástrojom sú úvery. Z celkového objemu podnikového dlhu v eurozóne predstavujú úvery v priemere 68 % (graf 2). V niektorých krajinách, napr. v Litve (42 %) a Slovinsku (33 %), sú dôležitým nástrojom obchodné úvery (fakturácia); v ďalších krajinách, napr. vo Francúzku (17 %) a Portugalsku (13 %), majú významný podiel dlhové cenné papiere.
V priemere sa zadlženosť podnikového sektora v eurozóne za posledných desať rokov zvýšila (graf 3). Miera finančných úspor napriek tomu vo veľkej väčšine krajín eurozóny vzrástla (v niektorých krajinách dokonca pomerne výrazne). Počet krajín s kladnou mierou finančných úspor (napravo od zvislej osi, graf 3) sa zvýšil zo 4 na 13.

Štatistika finančných účtov
Sektorové účty poskytujú ucelený a porovnateľný prehľad hospodárstva ako celku, ako aj podľa sektorov. Uvádzajú systematický opis siedmich rôznych fáz ekonomického procesu: i) výroba, ii) tvorba dôchodkov, iii) rozdelenie dôchodkov, iv) prerozdelenie dôchodkov, v) použitie dôchodkov a vi) finančná a vii) nefinančná akumulácia.
Sektorové účty pozostávajú z finančných a nefinančných účtov. Štatistika finančných účtov zobrazuje finančnú súvahu sektorov v členení podľa finančných nástrojov a podľa toho, ako sektory získavajú potrebné finančné zdroje či rozdeľujú prebytky. Táto štatistika zároveň sleduje finančné transakcie v rámci hospodárstva a ďalšie toky, najmä precenenia, t. j. zmeny trhových cien finančných nástrojov medzi dvoma danými obdobiami.
Finančné účty sú dôležitým zdrojom informácií, ktorý sa veľmi často používa v rámci menovopolitickej analýzy a analýzy finančnej stability hospodárstva, jeho sektorov a ich vzájomných väzieb.
Základom zostavovania štatistiky eurozóny a národných štatistík je európsky systém národných a regionálnych účtov 2010 (ESA 2010). Ide o medzinárodný štandard a analytický rámec, ktorý umožňuje porovnateľnosť štatistík medzi jednotlivými krajinami.
Tento sprievodca štatistikou eurozóny vychádza z nekonsolidovanej štatistiky finančných účtov. Analýza sa zameriava na mieru zadlženosti podnikov meranú v percentách hrubého domáceho produktu (HDP) (graf 1), skladbu podnikového dlhu (graf 2) a podnikový dlh a finančné úspory merané v percentách HDP (graf 3).
V štatistickej terminológii sa podniky uvádzajú ako nefinančné korporácie a v rámci ESA 2010 patria pod sektor S.11.
Dlh zahŕňa úvery, vydané dlhové cenné papiere, poskytnuté obchodné úvery (fakturáciu) a záväzky systémov dôchodkového zabezpečenia. Zahŕňa tiež dlhové nástroje vydané podnikmi, ktoré sú v držbe iných podnikov, napríklad dlh v rámci tej istej korporátnej skupiny.
Finančné úspory sú jedným z hlavných výsledkov v rámci finančných účtov. Predstavujú rozdiel medzi investíciami do finančných aktív v danom období a záväzkami prijatými v tom istom období (t. j. transakciami). Finančné úspory zahŕňajú všetky finančné nástroje, nielen dlh, a v štatistickej terminológii sa označujú ako čisté poskytnuté/čisté prijaté úvery.
Podniky môžu byť čistými veriteľmi alebo čistými dlžníkmi:
- Kladná miera finančných úspor znamená, že podniky majú úverovú kapacitu a vystupujú ako čistí veritelia (keď je čistý prírastok finančných aktív vyšší ako čistý prírastok záväzkov).
- Záporná miera finančných úspor znamená, že podniky potrebujú financovanie a vystupujú ako čistí dlžníci (keď je čistý prírastok finančných aktív nižší ako čistý prírastok záväzkov).
Miera finančných úspor sa počíta ako pomer súčtu tokov finančných úspor za obdobie štyroch štvrťrokov k súčtu tokov HDP za to isté obdobie štyroch štvrťrokov.
Viac informácií o miere zadlženosti podnikov (nefinančných korporácií) (len v angličtine):
Tlačové správy ECB: hospodársky a finančný vývoj v eurozóne podľa inštitucionálneho sektora
ECB: dlh nefinančných korporácií
ECB statistical data warehouse (odkaz na údaje)